image1 image2 image3
logo

Projekt Krajčírska dielňa Romani SUV

 

  Od júna 2020 realizujeme projekt určený aktívnym rómskym ženám z obce Rankovce a okolia. Zámerom projektu Romani SUV (Rómska ihla) je prevádzka a profesionalizácia krajčírskej dielne zameranej na produkty tradičnej rómskej výšivky. Lokálne špecifikum "rankovská rómska výšivka" je hodnotou s potenciálom meniť životy miestnych rómskych žien.Považujeme za dôležité zviditeľniť a rozvinúť túto tradíciu, podporiť jej odovzdávanie mladším generáciam. Aktivizácia rómskych žien a dievčat v dielni predstavuje pre ne aj odrazový mostík smerom k začleneniu sa na trh práce.


  K najväčším problémom rómskych komunít v našom regióne patrí  nezamestnanosť (35%), a v posledných rokoch najmä nezamestnanosť žien. Ženy zvyčajne zostávajú doma, s deťmi. Cestovanie za prácou do značne vzdialeného mesta je pre ženy- matky zložité. Priamo v obci si ženy len ťažko nachádzajú uplatnenie. Preto sme pred 3 rokmi prišli s myšlienkou podpory rómskych žien cez krajčírsku dielňu. Väčšina dievčat študuje na Strednej odbornej škole technickej v odbore šička. Navyše v komunite je stále prítomné remeslo ručnej výšivky, generačne sa odovzdáva. Tento živý fenomén sme podchytili a ukázalo sa, že je výborným nástrojom na aktivizáciu rómskych dievčat a žien. Rómske ženy nie len vyšívajú, ale niektoré z nich sú dobré aj v navrhovaní dizajnu výšiviek. Ich práca bola v roku 2018 prezentovaná na veľtrhu umenia vo Viedenskom múzeu, tiež v galérii Tranzit v Bratislave a v Národnom múzeu rómskej kultúry v Martine.


  Krajčírska dielňa funguje na báze spolupráce 8 žien. Našou víziou je mať oficiálnu prevádzku- sociálny podnik s dobre rozvinutým marketingom.
Ciel projektu chceme dosiahnúť prostredníctvom vybudovania sebestačného sociálneho podniku zameraného na výrobu ručne vyšívaných produktov ako sú tašky, bylinkové vrecúška, vankúše a pod. V krajčírskej dielni budú pracovať miestne rómske ženy, a to na pozíciach: šičky, vyšívkárky a dizajnérka. Tím pracovníčok bude pod supervíziou skúsenej krajčírky a lektoriek.V úvode projektu rómske ženy absolvujú intenzívny tréning krajčírskych zručností a sociálnych spôsobilosti potrebných k úspešnemu začleneniu sa na trhu práce (komunikácia, zamestnanecká etika, tímová spolupráca).Následne budeme koordinovať prevádzku dielne s tímom 11 žien- 3 šičky, 7 výšivkárky, 1 dizajnérka. Produkty- výrobky dielne budú následne distribuované na trh, ponúkané zákazníkom prostredníctvom komisionálneho predaja, vystavované na rôznych podujatiach. Dôležitou aktivitou projektu je formalizácia prevádzky- ide o prípravu projektu (biznis plánu) a potrebnej dokumentácie k priradeniu statusu sociálneho podniku.


  Projekt Krajčírska dielňa Romani SUV je podporený z programu ACF- Slovakia, ktorý je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

 

 

 

Projekt EDEN

 

Komunitná záhrada EDEN (Enviromental Development and Education in Neighborhood)

 

Myšlienka tvorby komunitnej záhrady vznikla v r. 2016. V obci Rankovce pracujeme niekoľko rokov na premene rómskej osady v normálne fungujúce susedstvo. Proces revitalizácie susedstva začal snahou o zlegalizovanie pozemkov a obydlí, ktoré sa v osade nachádzajú, ďalej riešením infraštruktúry a verejných priestranstiev. Dôležitou súčasťou života v komunite je priestor, kde sa ľudia stretávajú, trávia voľný čas, vymieňajú skúsenosti. V Rankovciach, v prehustenej osade chýba priestor pre bezpečné a zdravé trávenie voľného času. Deti utekajú z preplnených domov, zvyčajne trávia čas na štátnych cestách a v blízkosti pohostinstiev.




Ďalším problémom je absencia vzťahu k verejnému majetku. Myslíme tým starostlivosť o okolie a výkon tzv. komunitnej kontroly. Rozmáha sa vandalizmus, tvoria sa divoké skládky odpadu, ktoré sú následne ohniskami infekčných nákaz. Pozorujeme nedostatok hygienických návykov a vedomosti z oblasti zdravovedy a zdravej výživy u početnej skupiny obyvateľov. Rodiny, ktoré si od r.2013 postavili svojpomocne svoje vlastné legálne domy potrebujú byť priebežne vzdelávané a trénované, ako sa starať o príbytky, záhrady, aké majú práva a povinnosti spojené s legálnym bývaním. V roku 2018 v rámci programu bývania začne stavať svoj dom ďalších 13 rodín, ktoré taktiež potrebujú byť priebežne vzdelávané.

Naším cieľom je vytvoriť priestor pre zdieľanie, trávenie voľného času, ale aj vzdelávanie celých rodín od útleho veku po dospelých. Komunitná záhrada vznikne ako výsledok participatívneho plánovania jednotlivcov žijúcich v susedstve. Rómske rodiny ju budú vytvárať podľa vlastných predstáv, bude v nej priestor pre všetky vekové skupiny. Následne v komunitnej záhrade budeme realizovať praktické tréningy rôznych zručností potrebných pre život, napr. ako si založiť záhradku, ako spracovať odpad (kompostovanie, recyklácia odpadu formou výroby ekobrikiet), čo znamená mať legálny dom, ako ušetriť v domácnosti, ako využívať lokálne zdroje a pod. Komunitná záhrada bude nástrojom na formovanie správania a zručností mladých rómskych rodín, ktoré vytvárajú susedstvo.

Tento projekt je realizovaný od marca 2018 vďaka podpore Programu rozvoja rómskych komunít, ktorý realizuje Karpatská nadácia v partnerstve s Nadáciou Ekopolis. Ďalším podporovateľom je Nadácia pre deti Slovenska v rámci fondu Hodina deťom.

 

 

Mládežnícka výmena v Turíne (2)

V novembri minulého roka sa skupina mladých ľudí zúčastnila medzinárodnej výmeny v rámci programu Erazmus+ v Taliansku v meste Turín. Počas 10-dňovej mládežníckej výmeny sa zúčastnili tínedžeri zo 7 rôznych Európskych krajín (Poľsko, Nórsko, Fínsko, Macedónsko, Španielsko, Taliansko a samozrejme Slovensko). Témou  výmeny bola kyberšikana a diskriminácia. Za ZPLŽ sa zúčastnilo 5 mládežníkov a 2 vedúci, s ktorými sme následne urobili interview. Tu sú ich  názory a postrehy, ktoré si z talianského Turína priniesli:

1. Čo vás naučila táto mládežnícka výmena?

Gabika:
Táto mládežnícka výmena ma naučila alebo by sa dalo povedať, že mi pripomenula, že ľudia sú rôzni a ich názory tiež, no môžem ich mať rada a rešpektovať to, že majú iný názor aj napriek tomu, že s nimi vôbec nesúhlasím.

Šimi:
Táto mládežnícka výmena ma naučila, že je dôležité vedieť sa postaviť za svoje práva aj za práva iných a naučila ma aj to, akým spôsobom to robiť. Taktiež ma naučila, že s každým človekom máte aspoň jednu spoločnú vec, o ktorej sa dá viesť konverzácia.

Baška:
Rešpektovať odlišné názory a ľudí.  Každý  sme iný a originálny a to je to prečo ma baví spoznávať nových ľudí z rôznych krajín. Taktiež som sa dozvedela o rôznych situáciách v rôznych krajinách.

2. Čo sa vám na tejto výmene páčilo a čo by ste zlepšili?

Gabika:
Myslím si, že to, že sme pracovali často v tímoch a teda sme sa museli zapojiť a každý mohol nejako prispieť bolo fajn. Určite to bolo prínosné. No nie len to, tiež považujem za veľmi zaujímavé a obohacujúce dozvedieť sa nové informácie o iných krajinách a to, aká je v danej krajine situácia. V otázke je však aj časť o negatívach, a teda za také mínus by som považovala neskoré večere, ale to je individuálne a nedalo sa to asi veľmi ovplyvniť.

Šimi:
Na tejto výmene sa mi veľmi páčil spôsob práce, páčilo sa mi, že požadovali po každom, aby sa zapojil, že sa bral každý názor a každá situácia za rovnako dôležité. Veľmi sa mi taktiež páčili „energizere“, ktoré nás nakopli stále, keď sme už nemali silu viac premýšľať, ale potrebovali sme sa uvoľniť. A nakoľko som spoločenský človek, veľmi sa mi páčilo spoznávanie nových ľudí a kultúr. Čo sa mi však nepáčilo bolo, že v priestoroch, kde sme pracovali, bola cez víkendy zima.

Baška:
Neviem keď sa na to dívam tak spätne, tak si nespomínam na nič čo by som vytkla. Keď sme boli tam sťažovala som sa na jedlo, ale teraz mi niekedy chýbajú všetky tie cestoviny a syr v každom jedle.

3. Odporúčali by ste takúto skúsenosť svojim rovesníkom?

Gabika:
Áno, určite by som to odporučila svojím rovesníkom, najmä preto, lebo taká skúsenosť núti premýšľať o tom, prečo je vlastne dôležité rozprávať o týchto problémoch (stereotypy, diskriminácie [na základe pohlavia, rasy, náboženstva..]), pomáha uvedomiť si vážnosť situácie a zároveň si myslím, že aspoň do určitej miery mení pohľad na situáciu, na svet, na ľudí.. že aspoň trochu mení myslenie.

Šimi:
Jednoznačne áno!  Takáto skúsenosť pomáha rozvíjať schopnosť komunikácie s ľuďmi (aj v cudzom jazyku) a samozrejme pomáha uvedomovať si závažnosť  predsudkov a šikany.

Baška:
Určite to odporúčam každému. Je to skvelá príležitosť spoznať nových ľudí a nájsť si priateľov. Dá vám to veľa do života, rozvíja to sociálnu inteligenciu a zlepšíte sa v cudzom jazyku

    

Venujte 2% z dane na dobrú vec

Venujte 2% na dobrú vec!

Združeniu PRE LEPŠÍ ŽIVOT pomôžete podporiť: 

  • komunitný rozvoj v kecerovsko-olšavskom regióne
  • prácu s ohrozenou mládežou
  • rozvoj komunitnej záhrady
  • vznik regionálneho komunitného centra
  • rozvoj sociálneho podnikania

2021  Združenie pre lepší život   globbers joomla templates